Kedy volať 155

ČO POVEDAŤ OPERÁTOROVI ?
Snažte sa zachovať pokoj a vecne odpovedať na otázky.

Obvykle kladené otázky:

• Presné miesto hlásenej udalosti - táto informácia je nutná k rýchlemu a presnému dosiahnutiu miesta udalosti.
• Čo sa presne stalo?
• Informácie o rozsahu postihnutia, poranenia, úrazu-  stav vedomia, dýchania, rozsahu poranenia a krvácania, pri dopravných nehodách - charakter dopravnej nehody, počet zranených,...
• Komu sa stalo? Meno postihnutého, pohlavie, ak postihnutého nepoznáte, približný vek.
• Informácie o volajúcom: číslo telefónu, z ktorého voláte pre prípadný spätný kontakt pri hľadaní miesta alebo iných problémoch, prípadne aj meno volajúceho.

Uviesť miesto udalosti:

• V byte, na pracovisku alebo v inom uzatvorenom priestore:
  
  adresa a čísla domu (sú dôležité obe čísla - červené aj modré),
  poschodie a meno na menovke pri zvončeku,
  ako nájsť dom (hlavne na sídliskách) 
  
• Na verejnej komunikácii alebo na voľných priestranstvách:
  
  stručný a výstižný popis miesta udalosti, orientačný bod na okolí
  napr. typická budova nablízku, park, križovatka, kostol, obchod, posledná ulička v obci, odbočka, kilometrovník na diaľnici, správne číslo diaľnice apod.

Zo štatistík a skúseností bohužiaľ vyplýva, že pri skutočne kritickej život ohrozujúcej udalosti,  t.j. v situácií, kedy dôjde u postihnutého k zástave dychu a (aj) obehu, ostáva na záchranu jeho života doslova iba niekoľko minút. Mozgové bunky sú behom 3 - 5 minút tak poškodené, že aj pokiaľ sa pacienta s tak dlho trvajúcou poruchou obehu podarí zachrániť, môže si to vyžiadať aj trvalé následky. Je ale rovnako známe, že kvalitne prevádzaná laická resuscitácia predlžuje čas, ktorý je vyhradený pre účinnú záchrannú akciu až na dvojnásobok. Ak si uvedomíme, že za bežných podmienok je skôr nepravdepodobné, že by sa posádka záchrannej služby dostavila na miesto príhody skôr ako za 6 - 8 minút od vzniku príhody, je to presne tých niekoľko minút, o ktoré stojí za to bojovať, pretože môžu pre pacienta znamenať práve tú známu tenkú niť medzi prežitím a smrťou.

ČO ROBIŤ POKIAĽ DOŠLO K NÁHLEMU OHROZENIU ŽIVOTA, ZDRAVIA, ÚRAZU ALEBO NEHODE S VÄČŠÍMI  NÁSLEDKAMI ?

1. Zaistite bezpečnosť pre seba a aj pre postihnutého.
   
2. Včas privolajte pomoc na tiesňovej linke 155.
   
3. Zistite stav vedomia, dýchanie, v akej polohe sa postihnutý nachádza
   
   Oslovte ho, chyťte ho za rameno a jemne s ním potraste, spraví grimasu, odpovedá Vám na oslovenie, ...
   
4. Pokiaľ odpovie alebo sa aspoň pohne a dýcha

• Nechajte ho v pozícii, v ktorej ste ho našli (pokiaľ mu v nej nehrozí ďalšie nebezpečenstvo), skontrolujte ho a pokiaľ je to potrebné, poskytnite mu potrebnú pomoc.
• Zožeňte pomocníkov, pokiaľ je záchranca na mieste sám a je to reálne (do 1- 2 minút).
• Pravidelne postihnutého kontrolujte.

Pokiaľ je v bezvedomí (neodpovedá Vám na oslovenie, na zatrasenie neurobí grimasu tváre) a dýcha a pokiaľ poloha postihnutého sama o sebe neohrozuje jeho stav, ponechajte ho v polohe v akej sa práve nachádza.

• Nepretržite sledujte stav dýchania, v prípade zvracania otočte postihnutého okamžite na bok.
• Do stabilizovanej polohy otočíme len tých pacientov v bezvedomí, u ktorých nie sú pochybnosti o kvalite dýchania a ich stav nie je spôsobený úrazom.
• Monitorovaniu - sledovaniu  dýchania a farby kože  je potrebné potom venovať mimoriadnu pozornosť.

Pokiaľ nereaguje, je v bezvedomí  (neodpovedá Vám na oslovenie, neurobí grimasu na mierne zatrasenie) a nedýcha:

• Upravte polohu postihnutého - otočte ho na chrbát, (musí ležať na tvrdej podložke, dajte pozor na zranenia, zistite či krváca).
• Zistite či dýcha a  má čistú dutinu ústnu, nezisťujte prítomnosť pulzu.
• Dvomi prstami jednej ruky nadvihnite bradu nahor, aby sa zaklonila hlava, priložte svoje ucho k ústam a nosu postihnutého tak, aby ste mohli citíť a počuť vydychovaný vzduch z pľúc postihnutého a vidieť pohyby jeho hrudníka.
• Pokiaľ je možné, vyvarujte sa záklonu hlavy, ak je podozrenie na poškodenie krčnej chrbtice.
• Pri rozpoznaní zástavy obehu a dýchania je nevyhnutné zahájiť oživovanie so  stláčaním  hrudníka a dýchaním z úst do úst nasledujúcim spôsobom:
  
  Kľaknite si k hrudníku  postihnutého, položte dlaň jednej ruky na stred hrudníka, na ňu oprite dlaň druhej ruky. Rukami vystretými v lakťoch stláčajte hrudník postihnutého 30x za sebou do hĺbky asi 4-5 cm, s rýchlosťou 100 x za minútu.
  
  Po 30 stlačeniach hrudníka  prejdite na dýchanie z úst do úst.
  
  Dvoma prstami jednej ruky stlačte nos (zaštipcujte), zároveň dlaňou tlačte na čelo, prstami druhej ruky dvíhajte bradu nahor, aby sa zaklonila hlava.
  
  Otvorte ústa postihnutému, nadýchnite sa, svoje ústa pritlačte okolo úst postihnutého a vdýchnite 2 x po sebe (nefúkajte) tak, aby sa nadvihol hrudník.
  
  Pokračujte v stláčaní hrudníka a dýchaní z úst do úst v pomere 30:2  do príchodu záchranárov, alebo do obnovenia spontánneho dýchania a obehu u postihnutého.

 5.      Kontrola známok funkčného obehu:

• Prítomnosť spontánneho dýchania a pohybov.
• Iba pokiaľ máte príslušný výcvik, skontrolujte pulz na krčnej tepne. Nestrácajte kontrolou pulzu  viac ako 10 sekúnd.
• Pokiaľ postihnutý začne dýchať spontánne, ale zostáva v bezvedomí, otočte ho do stabilizovanej polohy.

U pacientov so zástavou dychu a/alebo obehu má laická neodkladná resuscitácia zásadný význam pre ich prežitie!